Zmena sa často ukáže tam, kde na nej najviac záleží: v každodennom živote.

Lucia: Dnes by som chcela predstaviť moju klientku Ingrid, ktorá mi po našich terapiách zavolala a povedala: „Ja som normálne šťastná a v pohode, Luci.“ Pamätám si na tvoje slová. Veľmi ma potešili, pretože keď si za mnou prišla, bola si veľmi vyčerpaná z práce.

Lucia: Môžeš nám povedať, ako to vtedy bolo a čo ťa viedlo k vyhľadaniu terapie?

Ingrid: Mala som veľmi vyčerpávajúcu prácu. Pracovala som na manažérskej pozícii a až moji blízki mi začali hovoriť, že som stále agresívna. Takmer každá moja odpoveď alebo reakcia bola agresívna. Postupne som si to začala uvedomovať aj ja.

Ingrid: Ani som neverila, že sa s tým dá niečo robiť. Hovorila som si: „Čo už mi môže pomôcť rozprávať sa o mojej agresii? Asi som už jednoducho taká.“

Ingrid: Po terapiách som si sama ani neuvedomila, že som iná. Najskôr mi to začali hovoriť ľudia okolo mňa, moji najbližší.

Ingrid: Potom sa raz brat môjho manžela len tak spýtal, ako sa mám. A ja som si vtedy uvedomila, že ja sa mám už dobre.

Ingrid: Pamätám si to dodnes. Aj teraz pri tom cítim zimomriavky. Uvedomila som si, že sa mám dobre vďaka terapiám, ktoré sme spolu mali. A musím povedať, že ich ani nebolo tak veľa.

Ingrid: Pomohli mi zmeniť sa, spracovať svoju agresiu a myslím si, že sa od nej aj oddeliť.

Lucia: To bola prvá téma, s ktorou si prišla. Potom sa postupne otvorili aj ďalšie veci a po čase si ma vyhľadala opäť.

Lucia: Pamätám si, že sme vtedy riešili veľmi hlbokú životnú tému. Ak o nej môžeš a chceš hovoriť, možno tým inšpiruješ niekoho, kto prežíva niečo podobné. Môžeš povedať, čo sa ti vtedy dialo?

Ingrid: Môžem. Teraz už môžem. Vďaka tebe o tom môžem hovoriť. Predtým by som plakala a nevedela by som to vysloviť.

Ingrid: Veľmi sme túžili po dieťati. Keď sa nám konečne podarilo otehotnieť, viackrát sme o dieťa prišli.

Ingrid: Bolo to pre mňa niečo strašné. Najskôr sa nám otehotnieť nedarilo, potom sa nám to podarilo a následne sme o dieťa prišli.

Ingrid: Spôsobovalo mi to obrovskú traumu. Nevedela som sa s tým vyrovnať. Cítila som veľkú zlosť. Stále som sa pýtala: „Prečo sa to stalo? Ako sa to mohlo stať? Čo mám teraz robiť?“

Ingrid: Bez teba by som to asi nikdy nedokázala spracovať. Niesla by som si to so sebou celý život.

Lucia: Čo bolo pre teba počas terapie kľúčové?

Ingrid: Pamätám si veľké uvoľnenie, ktoré prišlo už počas prvej terapie.

Ingrid: Na konci prišlo zmierenie. Úplný pocit mieru a prijatia všetkého, čo sa stalo.

Lucia: Ďakujem ti, Ingrid, že zdieľaš takúto hlbokú tému. Dúfam, že človek, ktorý nás počúva a prežíva niečo podobné, môže cítiť, že na to nemusí zostať sám.

Ingrid: Neviem si predstaviť, čo by som robila, keby som o tebe nevedela. Keby som nevedela, že sa s tým dá pracovať a že môže byť také jednoduché požiadať o pomoc. A že tá pomoc tam naozaj je.

Ingrid: Ty si mi naozaj pomohla prijať to, zmieriť sa s tým a upokojiť sa. Prinieslo mi to pokoj v duši.

Ingrid: Najlepšie na tom je, že ono sa to stane samo. Nemusela som sa vedome nútiť, aby som sa cítila inak. Keby sa ma niekto spýtal, ako je to možné alebo ako sa to stalo, neviem mu to presne vysvetliť. Ono sa to jednoducho stalo.

Lucia: Som veľmi rada, že sa dnes cítiš tak, ako sa cítiš, a že máš aj krásne dievčatko, z ktorého sa môžeš tešiť.

Ingrid: Tak veľmi som mala rada tvoje terapie, že som vždy premýšľala, čo by som s tebou ešte mohla riešiť.

Ingrid: Pamätám si, ako som sa ťa raz spýtala: „Lucia, budem ťa potrebovať do konca života?“

Ingrid: A ty si mi povedala, že práve na to je Cesta k celistvosti.

Lucia: Odporučila som ti ju preto, že život bude stále prinášať nové situácie a výzvy. Cesta k celistvosti učí človeka pracovať s tým, čo prichádza, aj samostatne.

Ingrid: S procesom, ktorý som sa naučila na Ceste k celistvosti, som si spracovala svoj vzťah k dcére.

Ingrid: Keď teraz medzi nami vznikne nejaká náročnejšia situácia, dokážem sa na ňu pozrieť aj z jej pohľadu. Vďaka tomu ju inak pochopím a inak vyriešim.

Ingrid: Stala som sa láskavejšou matkou.

Lucia: Urobila si si na túto tému jeden proces a zmenu si si všimla hneď? Alebo si so situáciami vo vzťahu s dcérou pracovala cez viac procesov?

Ingrid: Myslím si, že to boli dva procesy na dve rôzne veci, ktoré som vo vzťahu s dcérou riešila.

Ingrid: Jednou z nich bolo, že som na ňu kričala a potom mi to bolo veľmi ľúto.

Lucia: Začala si potom reagovať inak vedome, alebo tá zmena prichádzala automaticky?

Ingrid: Stalo sa to samo.

Ingrid: Vedome som urobila proces a nasledovala kroky, ktoré si ma naučila. Ale potom sa už zmena v mojich reakciách diala spontánne.

Lucia: To, čo opisuješ, veľmi dobre poznám aj zo svojej skúsenosti. Aj mne sa stávalo, že som na svojho syna reagovala krikom.

Lucia: Práve preto som sa ťa pýtala, či sa teraz vedome kontroluješ, alebo reaguješ inak automaticky.

Lucia: Tieto procesy pôsobia na úrovni, kde sú uložené naše zautomatizované reakcie a napätia, z ktorých vznikajú. Keď sa toto napätie uvoľní na hlbšej, celostnej úrovni, človek už nemusí vedome kontrolovať každú reakciu. Iné reagovanie môže začať prichádzať spontánne.

Ingrid: Ono sa to naozaj deje samo.

Ingrid: Preto vždy hovorím, že tvoje terapie aj Cesta k celistvosti ma zmenili. Pomohli mi priblížiť sa k tomu, kým som chcela byť.

Lucia: A možno práve k tomu, kým si vždy bola. Len to bolo prekryté nánosmi našich skúseností a nevyriešených vecí.

Lucia: Pre mňa je to metóda, ktorú som jednoducho musela najskôr predstaviť svojim klientom a potom ju priniesť aj na Slovensko.

Ingrid: Veľmi sa teším, že som mala také šťastie, že som našla práve teba a mohla som si túto prácu vyskúšať.

Ingrid: Je neuveriteľné, že to naozaj funguje, že sa to dá naučiť a že sa to dá praktizovať kdekoľvek.

Ingrid: Pre mňa bol seminár aj relaxom. Vždy som si pripravila vodu, čaj a vytvorila si priestor, v ktorom som si oddýchla.

Lucia: Metóda človeka prirodzene privádza do uvoľnenejšieho stavu, pretože práve z tejto hĺbky sa môže diať zmena.

Lucia: Čo sa ti na seminári páčilo najviac?

Ingrid: Bolo to pre mňa jednoduché a relaxačné.

Ingrid: Veľmi dobre sa mi pracovalo aj s tebou, pretože si bola k dispozícii vždy, keď sme mali otázku alebo pochybnosť.

Ingrid: Cesta k celistvosti mi priniesla jednoduchý spôsob, ako pracovať s tým, čo mi každodenný život prináša.

Ingrid: Je to nástroj, ktorý je pre mňa životne dôležitý. Som veľmi rada, že ho mám a že ho ovládam.

Ingrid: Už ma len tak ľahko nič nevytočí ani nevyvedie z miery. Som v živote spokojnejšia a šťastnejšia.

Lucia: Ďakujem ti, Iňuš, za tvoje zdieľanie a za rozhovor, ktorý sme spolu mali. Bol veľmi príjemný.

Ingrid: Ja som nesmierne vďačná, že som ťa vyhľadala, oslovila a že si mi prišla do života.

Výpoveď zachytáva osobnú skúsenosť klientky. Priebeh a výsledky práce sú vždy individuálne.

Bola som v živote nešťastná, ale nevedela som presne identifikovať prečo.

Týkalo sa to mojej bulímie a zároveň nízkeho sebavedomia, s ktorými som určitým spôsobom bojovala. Veľmi som sa hanbila komukoľvek priznať, že mám bulímiu.

Postupne som sa dostala do situácie, keď som bola úplne zamotaná v kolobehu prejedania sa a zvracania. Cítila som, že už neviem, ako sa z toho dostať.

Vtedy som narazila na Luciu, ktorá ma prijala bez akéhokoľvek hodnotenia alebo predsudkov. To bolo pre mňa veľmi dôležité, pretože práve toho som sa obávala – že keď o tom začnem hovoriť, budem sa cítiť súdená.

Odvtedy už uplynulo niekoľko rokov. Krátko po terapii som pocítila, že môžem naozaj povedať: „Bulímiu mám za sebou. Skutočne som ju prekonala.“

Vedela som, že nejde iba o ďalšie obdobie, počas ktorého budem chvíľu v poriadku a potom do toho znovu spadnem. Po terapiách s Luciou som naozaj cítila, že bulímia je už minulosťou.

Moja sestra, s ktorou sme si boli veľmi blízke, spáchala samovraždu. Bola to najväčšia bolesť, akú som kedy v živote zažila.

Dostala som sa do veľmi zlého psychického stavu. Bola som nielen nesmierne smutná a zarmútená, ale zároveň som sa vinila zo sestrinej smrti. Mala som obrovské úzkosti, ktoré prerástli až do panických stavov a často sa prejavovali aj na fyzickej úrovni.

Keď sa na to dnes pozerám spätne, môžem povedať, že som ten ohromujúci smútok a úzkosti prekonala. Fyzické prejavy, ktoré som mala, konečne odišli a opäť som fyzicky v poriadku.

Odišli aj strachy, obavy a obsesívne myšlienky, ktoré sprevádzali moje úzkosti.

Vďaka terapiám, ktoré som absolvovala s Luciou, som sa toho zbavila a je zo mňa nový človek. Zároveň sa cítim ako tá stará Veronika – ako človek, ktorý si opäť dokáže užívať život, byť prítomný a pociťovať šťastie.

Lucia: Ako ťa Cesta k celistvosti posunula a v čom ti najviac pomohla?

Veronika: Pomohla mi viac sa spojiť samej so sebou. Našla som vďaka nej väčší pokoj a vnútorný kľud.

Veronika: Vždy, keď si robím proces, pomôže mi už v tej chvíli veľmi sa uvoľniť. Postupne mi to prináša väčšiu pohodu aj do každodenného života.

Veronika: Niektoré témy sú veľmi hlboké a rozsiahle. Sú to veci, s ktorými pracujem takmer celý život, preto potrebujú viac času.

Veronika: Potom sú však aj témy, pri ktorých som pocítila výrazný posun.

Veronika: Najvýraznejšie som ho cítila pri sociálnej úzkosti. Mala som obavy, o čom sa budem s ľuďmi rozprávať. Hanbila som sa a bála som sa spontánne prejaviť.

Veronika: Urobila som si na túto tému proces a o niekoľko dní sme mali v oboch mojich zamestnaniach vianočné večierky. Obe som si veľmi užila. Rozprávala som sa s ľuďmi, zabávala sa a cítila som sa uvoľnene, spontánne a sama sebou.

Veronika: Napadá mi ešte jeden príklad. S manželom sa už takmer dva roky pokúšame o dieťa a zatiaľ sme prešli viacerými neúspešnými pokusmi.

Veronika: Počas tých dvoch rokov prišlo veľa sklamaní. Otehotnela som a potom som o dieťa prišla. Inokedy som si robila tehotenské testy a opakovane boli negatívne.

Veronika: Urobila som si na túto tému proces a cítim veľkú zmenu.

Veronika: Dieťa si stále veľmi želám, ale prišlo do toho oveľa viac uvoľnenia. Už na to nemyslím neustále. Normálne žijem svoj život. Som zvedavá a teším sa na výsledok, ale necítim už takú silnú frustráciu ani obsesívne sústredenie na to, čo sa stane.

Veronika: V tomto mi proces veľmi pomohol.

Lucia: Ďakujem ti, že zdieľaš aj túto citlivú skúsenosť.

Lucia: Ľudia často opisujú, že do témy po procese prichádza väčšia ľahkosť. Aj pre mňa je fascinujúce, ako sa môže meniť naše prežívanie a že sa tieto procesy môžeme naučiť používať sami.

Veronika: Práve to na tom milujem. Je to veľmi flexibilné. Môžem si doma alebo kdekoľvek inde nájsť dvadsať minút, pohodlne sa uložiť a urobiť si proces.

Veronika: Na Ceste k celistvosti bola veľmi príjemná a dôverná atmosféra. Cítila som sa tam bezpečne.

Veronika: Veľmi dobré bolo aj to, že predtým, ako sme si začali procesy robiť samostatne doma, mohli sme si ich nacvičiť pod tvojím vedením.

Veronika: Chcem ti poďakovať za všetku pomoc, ktorú si mi poskytla počas individuálnych terapií aj počas Cesty k celistvosti. Naozaj ma to posúva ďalej.

Veronika: Pomáha mi to byť vyrovnanejším a spokojnejším človekom. Som ti za to z celého srdca veľmi vďačná.

Lucia: Ďakujem ti, Veronika.

Rozhovor obsahuje zmienku o strate tehotenstva a ťažkostiach pri snahe o dieťa. Výpoveď zachytáva osobnú skúsenosť klientky; priebeh a výsledky práce sú vždy individuálne.

Konečne môžem povedať, že mám výsledky. Že viem, ako žiť a ako byť tou pravou verziou seba samej.

Mala som obrovské pochybnosti o sebe, až sebadeštruktívne sklony. Lucia akoby uvidela, kto som, a nedovolila mi od toho odbočiť. Miera sebapriznenia totiž môže byť obrovská u ľudí, ktorí vyrastali v podmienkach, ktoré mohli ich bytosť a dušu úplne udupať.

S Luciou som už absolvovala niekoľko terapií a žiadna nebola márna. Akoby stále lepšie a lepšie objavovala moje pravé ja.

Lucia je úžasná, láskavá a zároveň veľmi nekompromisná sprievodkyňa.

Zazi: Robila som si proces na pocit, že nie som dosť dobrá vo vzťahoch k istým ľuďom. Potom som sa stretla práve s tými ľuďmi, pri ktorých som sa vždy cítila menejcenná alebo nedostačujúca.

Zazi: Tentoraz to už bolo naozaj rovnocenné, a to aj z hľadiska veku. Keď sa stretnem s mladšími ľuďmi, ktorí sú podľa mňa „cool“, zvyknem sa pri nich cítiť ako stará žena. V hlave mi nabehne myšlienka: „Prečo by sa vôbec bavili so starou ženou?“

Zazi: Toto sa však úplne zmenilo. Akoby prestali existovať generácie a zostala iba bytosť oproti bytosti. Vek sa úplne vytratil.

Zazi: Bolo to veľmi zaujímavé.

Lucia: Wow, zaujímavé. Presne o tom sme hovorili, že sa postupne vytráca hodnotenie seba aj druhých a prestávame sa porovnávať.

Zazi: Áno, presne. Miznú aj koncepty typu: „On má štyridsať rokov, ja mám dvadsať, preto sa musím správať tak alebo onak.“

Lucia: Sú to autority, morálka a pravidlá, ktoré sme si zvnútornili.

Zazi: Mám pocit, že mi zo života odchádza veľká dávka drámy, odkedy si takto robím procesy. Ako si vravela, naozaj sa to deje, život už nie je taký dramatický.

Lucia: Super.